Už dlhšiu dobu som uvažovala nad prečítaním tejto mangy, ktorú som spočiatku len prehliadala, no neskôr z čistej nudy som si povedala:"Prečo nie?" A myslím si, že nie je čo ľutovať.
Na Love so Life je dobré hlavne to, že takpovediac vybočuje zo stereotypu typického pre shoujo, kde väčšinou hlavná hrdinka, ktorá je úplne nezaujímavá, podpriemerne inteligentná a ľahko prehliadnuteľná sa rýchlo zamiluje do toho najkrajšieho, najpopulárnejšieho a neviem ešte akého naj chlapca na škole. Ten to po niekoľkých stranách zrazu cíti rovnako a žijú šťastne až do konca mangy. V tomto prípade to celkom nie je tak. Hlavná postava, Shiraru, je skutočne vykreslená zaujímavo. Počas čítania ma ani na chvíľu neprestalo udivovať, aké prepojenie je medzi jej osobnými pocitmi z detstva, v ktorom prišla o svoju matku, ktoré potom vniesla do svojho súčasného života, kedy vychováva úplne cudzie deti. Tie sú okrem iného tie najviac kawai postavičky aké som zatiaľ videla :). Počas celej mangy sa nevzdáva svojho cieľa, čo pôsobí celkom inšpirujúco.
Samozrejme žáner sa nezaprie, a tak príbehu nechýba ani krásny, múdry, inteligentný a stále zaneprázdnený Matsunaga, do ktorého sa ako inak Shiharu zamiluje a on taktiež, aj napriek vekovému rozdielu cca 10 rokov. I keď to znie trochu desivo, nakoniec sa to s nadhľadom vyrieši tak, že sa určite žiadny čitateľ nebude môcť sťažovať.
Celkovo bolo v mange aj veľa vtipných a roztomilých situácií. Kresba bola výborná a celkom detailná. Dá sa povedať, že ide o jednoduché, oddychové čítanie, ktoré však nemusí stačiť nárokom čitateľov zvyknutých na veľké obraty v deji, rýchly vývoj alebo čokoľvek prevratné. To jednoducho nečakajte...
