V druhej sérií Vinland Sagy sa stretávame s novým protagonistom, Einarom. Uvádza začiatok sérky a pôsobí to sprvu na diváka trochu zmätočne, keďže po ukončení prvej série by ste čakali nejaké plynulé premostenie k jej pokračovaniu. Takže kým sa dostanete k tým pár starým známym postavám, ktoré ostali, užijete si celkom "rozsiahly" príbeh o osude Einara, ktorý sa až v neskorších dieloch stretáva s Thorfinnom. Obidvaja pracujú na farme ako otroci a od ich stretnutia sa stanú nerozlučnými parťákmi držiacimi pri sebe. Spája ich otroctvo, aj keď každý sa do neho dostal z odlišných príčin. V anime tak nastolia stret 2 rozdielnych minulostí, zatiaľ čo jeden bol vykorisťovaní a nie vlastným zavinením o všetko prišiel, druhý bol práve ten, ktorý ostatným bral a vlastným zavinením klesol veľmi hlboko a o všetko prišiel. Zo začiatku tak panuje napätie v ich vzťahu, no to sa časom vytráca a títo dvaja otroci si uvedomujú, že sú v tom spolu a jeden bez druhého sa z otroctva nedostanú, buď si pomôžu alebo sa zahubia. Divák tak môže sledovať cestu Einara a Thorfinna, ich vzostupy a pády na ťažkej ceste, vo svete ktorý je neľútostný a nefér k bezmocným. Druhá séria má, bohužiaľ, úplne iný vibe ako mala predošlá, keď v prvej ste si užívali brilantné taktiky Askeladda a bojové schopnosti Thorfinna, ktorý sa neustále na bojiskách zlepšoval, v pokračovaní sa vám naskytne pohľad na diametrálne odlišného Thorfinna, ktorý aspoň mňa osobne vôbec netešil. Pacifistický Thorfinn sa stal pre mňa úplne nepochopiteľnou postavou, pritom mal moc a príležitosti to zmeniť a dostať sa z otroctva aj inými cestami ako len vykúpením prácou na poliach. Bojoval so svojou minulosťou a jeho pocuchaná psychika si vyberala svoju daň v živých nočných morách, ktoré ho sužovali každú noc. Vážne som dúfala, že sa v priebehu deja zmátoží a uvidíme opäť starého skvostného Thorfinna v boji, no bohužiaľ tohto happy momentu som sa nedočkala. Stala sa z neho postava, nehodná môjho uznania či pochopenia, séria sa stala nudnejšou a častokrát som nad jeho rohodnutiami len krútila hlavou. Radšej sa nechal ponižovať najhoršími spôsobmi akoby zasiahol so svojou true power a uviedol veci na pravú mieru. Ak som teda písala, že prvá séria mohla byť aj väčšia řezničina, tak táto druhá bola v tomto ponímaní úplný prepadák. Aby som však len nehejtila, príjemným prekvapením sa stal Canute, ktorý sa narozdiel od Thorfinna zmenil k lepšiemu. Tak ako som ho v prvej sérií nemusela, mi v druhej pasoval s jeho advanced personou kráľa, konečne sa pochlapil a pritom ostal rozvážnou postavou. Jedno však mali s Thorfinnom spoločné, aj jeho stíhal prízrak minulosti. A tu sme pri, pre mňa, veľmi dôležitej veci, ktorú by som chcela pochváliť zrejme ako jednu z mála. Užívala som si totiž vyobrazenie prízrakov minulosti a mŕtvych, ktorí prenasledovali Thorfinna a Canuteho, tieto chvíľky ma asi ako jediné z tejto série úprimne dokázali upútať a boli záživné, spôsob ako ich vyobrazovali ma bavili a rozvíjali tak psychologickú stránku veci. Mimo tohto plusu tu takisto však bola skvelá hudba, dokonca 2. opening ma veľmi bavil a opäť krásna animácia tentokrát od štúdia MAPPA, ktorá pokračovala v rovnakom duchu a kvalite ako v prvej sérií. Ak by som to v skratke zhrnula, druhá séria mala zreteľný nádych sileného pacifizmu vychádzajúceho od bývalého bojovníka a momentálneho roľníka/otroka, Thorfinna, ktorý bol jednou z hlavných postáv a okolo ktorého sa motala väčšina deja. Stala sa z neho sračka a jeho postava mi viac nerobila radosť. Ak však prvá séria bola pre vás príleš násilá, táto druhá bude pre vás ideálna, peace.
