Tretia séria Kuroka bola dosť podobná prvej, no v istom zmysle ešte horšia. V druhej sérke som od toho dostala, čo som vyžadovala a v tretej to spadlo naspäť k neduhom jednotky. Prakticky to bola séria, ktorá sa vymedzene venovala iba basketbalu, bišíkom na ihrisku a ničemu inému, a čo horšie, venovala sa vyložene zápasom. Jeden zápas po druhom v naučenom tempe so striedaním nekonečných úspechov s neúspechom, takže hore-dolu, hore-dolu, po celý čas. Chápem, že to má zdramatizovať zápasy, lenže toto je tak slniečkárske anime, že už v druhej sérií ste vedeli, ako anime dopadne a nemuseli ste byť žiadna vedma. Preto ma táto séria mierne nudila, drámou na ihrisku sa snažili upútať pozornosť divákov, preto tam museli rvať silene krivku hore-dolu a ono vás to jednou omrzí a zistíte, že treba dať pauzičku, aby ste stále nepozerali na tú istú schému dokolečka. Snažili sa vždy pri zmene krivky priniesť nejakú novonadobudnutú schopnosť alebo taktiku hry, čo nebol zlý ťah, svojim spôsobom to rozvíjalo dej ďalej, ale nie príbeh, mala som pocit, že príbeh stagnoval skoro celý čas. Ironické je, že posun príbehu spustil až rozvoj charakteru postavy ku koncu anime, ktorý tam celú tú sériu chýbal, plácali tam nové triky, taktiky a neviem čo ešte, no reálny posun nastal až pri zmene charakteru postavy. Preto si myslím, že možno Kuroko no Baske nebol poňatý až tak dobre a nemal by byť tak vyzdvihovaný ako je. Zopakujem to, čo som tvrdila pri prvej sérií, za mňa je Kuroko no Baske proste ľahko zabudnuteľné anime, nepracovalo dostatočne s charaktermi postáv a ich plným potenciálom, moc sa zameriavalo na samotný basketbal, ktorý zatienil postavy a to, čo je naozaj dôležité pre rozvoj príbehu. Bazírovali na akčnom deji, fešáckych postavách a nápaditých technikách až príliš a až na konci série sa zobudili s tým, že možno je načase pokročiť aj v príbehu a dať tomu anime vôbec nejakú pointu. Pointa, ktorá v anime podporila príbeh bola pritom úplne jednoduchá, jednalo sa o nápravu "nesprávneho", zlého zmýšľania zahájená Kurokom, aby všetkých zo Zázračnej generácie priviedol naspäť na správnu slniečkársku cestu, od ktorej sa kedysi odvrátili. Útecha, ktorá tomu kúsku dodala dvojrozmernosť... Na jednu stranu je shame ako jednoduché to je, na druhú stranu stranu som rada aspoň za to, že to anime nieslo aj nejakú myšlienku. Pretože KnB ako anime chýbal celý čas dostatočný charakter. V porovnaní so Slam Dunkom, ktorý má rovnaké atribúty športového shounenu so zameraním na basket, kládli, narozdiel od Kuroko no Baske, dôraz na rozvoj charakterov a postáv, čo im pak automaticky rozvíjalo príbeh a paradoxne pokryli oveľa menšie časové rozpätie ako mal Kuroko, aj keď epizód mal Slam Dunk viac ako všetky sérky Kuroka dohromady. Mám pocit akoby tie 2 anime boli jin a jang, boli o tom istom, no každé vnímate úplne inak. Jedno začína tam, kde končí druhé a každé nesie úplne odlišnú myšlienku. Kuroko no Baske je bohužiaľ strašne predvídateľné s až imbecilne jednoduchou schémou príbehu, no aby som len nehejtila, fakt si dalo záležať na pokročilejšom taktizovaní a rozvíjaní zápasov, čo bolo jeho silnými stránkami, aj keď nie dostatočne silnými pre mňa. Animačne to má však pridaných hodnôt až až, farbisté vyobrazenia techník a špeciálnych skillov ako napr. "zóna", ktorými si kompenzovali simplicitný príbeh, na ľudí viac ako určite zapôsobilo, preto zrejme aj tak vysoké hodnotenia anime dostáva. Obecne je však Kuroko hodne ďaleko od reality, zaškatuľkovať by sa mohol ako akčný shounen s bišíkmi a happy endom, zatiaľ čo Slam Dunk sa zrejme orientoval viac na žáner slice of life a bol reálny. Na Kurokovi sa viac napasú oči, na Slam Dunku duša. Prehnané porovnanie, ale docela výstižné. A tým by som to aj ukončila.
