Příběh
Nemožno povedať, že ide o neskutočne originálny námet a príbeh, ale taktiež by som bola hlúpa, ak by som tvrdila, že na svete neexistuje nič otrepanejšie. Tematika samurajov je bežná a častá, trochu sa však obávam, že nakoniec sa z nej nebude dať čo vyťažiť a niektorí ľudia to odignorujú. Teraz však tvorcovia ešte mali dostatok priestoru a príbeh pekne oživili o nové a nie tak časté prvky.
Dejová línia sama o sebe nebola nudná, ale asi trikrát sa stalo, že som sa takú minútu dve nudila. Možno by to chcelo trochu doladiť. Z toho dôvodu strhávam jeden bod.
Postavy
Typ charakteru, ktorý mal Kenšin, je veľmi ťažké vykresliť, pretože existuje len tenká hranica medzi falošnou skromnosťou a odlišnosťou a dokonalou pokorou a úctou. Práve toto býva problémom mnohých filmov, keďže režiséri, scenáristi a ani herci samotní nezvládnu prezentovať práve takéhoto protagonistu. A z pôvodnej osoby, ktorá by si určite zaslúžila poklonu, vznikne smiešny šašo bez akejkoľvek hlbšej myšlienky.
Kenšin však, našťastie, nie tento prípad.
Vedľajšie postavy mi neprišli ničím extra zaujímavé, každopádne pôsobili milo a nie afektovane (ako sa to občas pri japonských filmoch stáva).
Hudba
Na detaily hudby si veľmi nepamätám, viem ale, že sa mi páčila a pekne dokresľovala atmosféru. Nemohlo ísť však o niečo prevratné, to by sa mi určite zarylo do mysle.
Kresba
Kamera… Bola skvelá! (Nechcem si pripustiť, že sa mi z celého filmu páčila najviac).
Shrnutí
Príjemný film na večer, určite odporúčam každému milovníkovi samurajskej tematiky a Takeru Satóa. Dej má však občas sklony trochu stagnovať a nudiť, niekomu sa môže vo chvíľach zdať až nezáživný. (Nezjedzte ma, prosím, kvôli týmto slovám.) Občas prechádza do bojových scén, ktoré sú skvelo natočené, dynamické a ladné. Tvorcovia sa (našťastie) vyhli klasickému romantickému klišé, i keď jemné náznaky dvoch zaľúbencov tam boli.
Zaujme, oči pritiahne a aj kultúrne naplní.
