Kino je zajímavé, anime, které možná není tak známé, ale je to překvapivě temné. Kino samotná mě jako postava baví, a svět rozhodně nebyl nejpěknější Ne každého tohle pobaví, ale mě to přece jen bavilo.
Anime s celkem unikátním příběhem, kde hlavní hrdinka cestuje světem, poznává nové lidi a země, ale celkově její existence nehraje v příběhu výraznou roli. Příběhy se tedy točí hlavně kolem těch, které na své cestě pozná a jsou vlastně jakousi alegorií na nejrůznější typy lidí, na společenská uspořádání a fáze lidské civilizace i když v poměrně zjednodušené a snadno uchopitelné formě. Osobně se mi toto anime velmi líbilo, bylo takové klidné a pokojné, i když místy depresivně beznadějné a řešilo zvláštní věci. Navíc Kino s Hermesem byli milími společníky na této podivné cestě.
Hodnotenie vybraných epizód:
1. časť: Keďže úvodná časť má diváka zaujať, navnadiť, odporúčam ju vynechať, aj napriek vedomiu, že je príbeh rámcovaný. 2. časť: Bola vydarená, smutná, svojím spôsobom realistická, ale rušil ma dizajn jednej postavy, ktorá nezapadala do prostredia. 4. časť: Minulosť Kino a „Kino“ nebola pre mňa v prvopočiatku záverečnej situácie vôbec emotívna, hoci od minúty 18:32 sa to vylepšilo. 6. a 7. časť: Tvorili jeden celok a obsahovali príbeh s najspádovejším dejom. Osobne som si tieto dve časti obľúbila aj vďaka vystupujúcim charakterom. 10. časť: Príbeh bol predvídateľný, čo je nesmierna škoda. 12. časť: Myšlienka tejto príhody a tohto mestského štátu je úchvatná.
Protagonisti:
Postava Hermesa mi najprv prekážala, ale neskôr som zistila, že tu treba nejaké odľahčenie a vtip. Pri Kino ako charaktere sa mi nezdá, že by som ho mala klasifikovať prívlastkom inteligentný. Jeho konanie nie je podobné hĺbavému, akademickému typu; k tomu mal bližšie Ginko (Mushishi). Kino je dobrodružná, impulzívna povaha.
Myšlienka uvedená prostredníctvom obraznosti:
Treba si uvedomiť, že v tomto príbehu sa autori nesnažili o psychologizáciu „vedľajších“ postáv, spôsob objektívneho zobrazovania nie je totožný tomu v Mushishi (2005). V Kino no Tabi (2003) prevláda alegória, obraznosť (nepriame pomenovania) a nevypovedanie. Nejde o logiku deja ako takú, čo dokazuje napríklad 13. časť, ale o vyjadrenie myšlienky. Úlohou anime je spoznať a poučiť. Rozprávanie „poučuje“ prijímateľa, cestovateľ spoznáva postavy a postavy „poučujú“ cestovateľa: „Cestovateľka... kam cestuješ?“ (5. časť) Niektoré pravdy sú stále aktuálne, čo naozaj kvitujem. Badať to napríklad vo filozofii mestského štátu (krajiny), do ktorej Kino pricestuje v 12. časti: „Mier sa udržuje vojnou.“ Mne osobne to evokovalo politiku USA. Špeciálnu váhu mala pre mňa aj myšlienka v 9. časti, pretože študujem literatúru. Pozerať príbeh o samej sebe bolo náročné. Hovorilo mi to: „Všetci sme blázni a všetci sme egoisti.“ V tomto prípade ide len o povrchovú interpretáciu jednej, príp. dvoch myšlienok. Táto séria sa nemá pozrieť za 5 hodín a 12 minút, aj keď je to súhrná dĺžka času na anime.
Výstavba deja:
Príbeh Kino je ako jedno dejstvo v dráme. Epizódy sú jednotlivé scény, pričom sú občas tieto „scény“ zložené z množstva menších, nazvime ich výstupov. Okolie, ktoré obklopuje oboch protagonistov je len kulisami. Nie je reálnym prostredím. Zároveň je zaujímavé, že každá časť má iný charakter a pritom sú všetky rovnaké. Pravdepodobne je to vyvolané „atmosférou“ deja. A musím pochváliť štruktúru príbehu vo vzťahu minulosť/prítomnosť postavy. Bola podobná Mushishi, ktoré vyšlo o dva roky neskôr.
Doplnenie (hudba, klišé a seyuu):
Rušili ma pri prvom okamžiku seyuu, čo sa mi doteraz hádam nestalo, ale potom som si na ne zvykla a problém zmizol. Dá sa povedať, že ma zaujal opening skôr ako ending, hoci ani jedno nebolo to pravé orechové, na druhú stranu do podobných jemných tónov bolo ladené aj Mushishi. Pri ňom to ale vypálilo omnoho lepšie. Medzi klišé sa dá zaradiť mladšie ja Kino a postava Hermesa, na druhú stranu, zdá sa mi, že v 13. časti sa neúmyselne (nepriamo) pokoril jeden anime mýtus/klišé viažuci sa na dievčenské krstné meno.
Příjemné a pěkné anime k zamyšlení o cestování Kino na mluvící motorce jménem Hermes po zemích reprezentujjící víceméně lidské vlastnosti. Povětšinou se to vyvine špatně a z tohoto pohledu může působit mírně depresivně. Dle mého chybí protiváha v podobě dobrých konců etc. přeci jenom to s lidmi není zas až tak špatné.
Začnem tou horšou stránkou. To, že Kino vychádza pôvodne z knižnej predlohy je po celý čas silne cítiť. Vždy sa nájde nejaký bod, keď sa rozprávanie akoby zasekáva alebo sa snaží byť až príliš účelové - mám tým na mysli najmä "citácie", ktoré by mali nadhadzovať otázku k zamysleniu a nie len parafrázovať zobrazený obsah, tobôž opakovať repliky. Ďalšou chybičkou krásy a tentokrát optickou je kresba. Pravda, takéto diela si na grafickú stránku moc potrpieť nemusia, stačí zvýrazniť vždy nejaký aspekt tak aby dokreslil atmosféru či sám nadhodil ďalšiu otázku a tak vzniklo jedinečné prevedenie. No aj tak sa nedokážem zbaviť pocitu, že tentokrát to odflákli (snáď len posledné OVA, ale tam je skôr čistota kresby, než výrazný aspekt). A posledné chybičky vidím v hovoriacej motorke - nie z dôvodu, že hovorí, ale že autor vybral niečo tak nepraktické. Ktovie možno to bol práve zámer. A samozrejme časom dochádza k istej recyklácií obsahu. A teraz k tej lepšej stránke. Aj keď "dokonalosti" iných diel (Mušiši, Haibane Renmei, Lain...) to nedosahuje, stále sa jedná o zaujímavé rozprávanie plné paradoxov, inotaiov, metafor a inej zbožňovanej hávede (xD), ktorá robí takéto diela tým, čím sú. Možná práve tá menšia (pokojnejšia) náročnosť, robí seriál príjemným na úkor plného využitia spôsobu rozprávania. Menej myslieť a viac sledovať a ono to príde samo.
Cestovatelská dobrodružství Kino a její motroky. Některé světy jsou opravdu zajímavé a hlavně poslední epizody jsou dobré, přesto jsem se však nevyhnul nudě.
