Tak, Sakasama no Patema je síce film na úrovni, ale nie je ani zďaleka takým úžasným, ako ho väčšina ľudí ospevuje. Zrejme tomu dám doterajšie najnižšie bodovanie, ale verte mi, že je to maximum, ktorým môžem toto anime ohodnotiť. Dokonca som si tento film pozrela s malým odstupom 2x, aby som sa uistila, že skutočne na mňa nepôsobí tak dokonale ako na ostatných hodnotiacich predo mnou. V zahrabičí nie sú negatívnejšie ohlasy na tento film výnimkou, takže nejakým protinázorom by bolo zdravé prispieť aj tu a nechať ľudom príležitosť si prečítať aj inú stránku. Film, ako taký, mal zaujímavú tému, pre ktorú sa zrejme ľudia na tento kúsok pozrú. Prvé, čo ich po zapatí filmu oslní je tá prenádherná animácia a typologicky úspešná kresba postáv s potencionálom zaujať čo najširšie možné publikum. Ja osobne skôr chválim kresbu pozadia, pretože zrovna tento typ kresby postáv nie je mojím najobľúbenejším. Zato pozadie bolo zvládnuté do najmenších detailov a ponúkalo zaujímavé scenérie - čo bolo vôbec najhodnotnejšou stránkou filmu. No, a teraz sa dostávame k príbehu. Neviem, ako by som to opísala, ale od tohto filmu čakáte niečo, čo by Vás oslovilo, pretože od samotnej témy máte obrovské očakávania. Lenže, tak nejak to nie je to, čo ste predpokladali, že to bude. Pôsobilo to na mňa mdlo, nekompaktne - v zmysle jednostrannosti podania a dualita, na ktorej tak neprirodzene lipli a stala sa základom rozdielov a taktiež spojení, na ktorej vystavali dej, mi pripadala hlúpo. Prečo tomu tak bolo? Môj názor je ten, že za to môže práve zlá voľba charakterov postáv, ktoré sa tu nachádzali. Áno, miestne dialógy boli zmysluplné a pocity postáv adekvátne. Ale nedokázala som sa k tým postavám priblížiť, pretože mi boli nesympatické a vzdialené, dokonca až prostodcuhé. Spomenutá jednostrannosť podania sa tu prejavovala rovnakým názorom pre celú skupinu, takže ste buď boli tí dobrí, alebo zlí a jediným aktívnym odporcom opúšťajúcim svoju pôvodnú skupinu sa stal Age, ktorý akoby rozhýbal celý dej a dal mu nejakú pádnu zámienku. Škoda, že dej doslova ležal na pleciach postáv. Bažila som po niečom, čo by nebolo striktne formované konaním postáv. Neuškodilo by pár legiend či povestí, ktoré by boli dochované v historických alebo ústne predávaných prameňoch a mohli by viac rozviesť situáciu po katastrofe a zotavenia sveta, až po definitívne odľúčenie, resp. koniec kooperácie nadradenej a podradenej rasy. Dokonca by ma veľmi zaujímalo to umelé slnko, čo svietilo cez deň na Aigu alebo ovzdušie, ktoré sa v tomto svete nachádzalo. Avšak musím pochváliť autora za množstvo detailov, ktoré do tohto kúsku zakomponoval a ktoré dodávali príbehu presvedčivosť, čo Vás mohlo naviesť, napr. k lepšiemu súciteniu s postavami. Neviem, ako bude príbeh pôsobiť na Vás, ale poslednou výčitkou z mojej strany bude prehnaná minutáž, ktorá sa dala vmestiť aj do menšieho časového úseku, vzhľadom k obsiahlosti a jednotvarnosti podania. Nakoniec mi tá tematika ani neprišla nejak originálna. Vláda pevnej ruky má zabezpečiť jasné pravidlá, ktoré sa dajú všelijak prekrútiť a zneužiť..vláda strachu môže udržať všetko disciplinovane stabilné a nevyhovujúce problémy jednoducho odstrániť. A kto to musí využívať? No predsa tí, čo sa cítia slabí a ohrození. Len tak naokraj - táto nastolená totalita mi strašne pripomenula film Equilibrium. Klásť dôraz na 2 kontrastujúce strany je dávno zaužívaný ťah a nápad 2 opozitných svetov je tiež už zopár desaťročí známym. Takže nič preborné to predsa len nie je. Úprimne som od tvorcu, Yasuhiroa Yoshiuru, očakávala niečo veľkolepejšie a nie takto jednoduché a všeobecne pobrané dielko. Po veciach ako Pale Cocoon alebo Eve no Jikan to bolo veľkým sklamaním. Štýlovo to jasne zamierilo priamo do mainstreamových vôd a pritom si kvalitu a svojskosť jeho predošlých diel nezachovalo.
