Aj stojaté vody sa pohybujú rýchlejšie ako dej v Hyouke. Pri žánri "zo života" sa to dá ešte pochopiť, pri ňom je to vždy trochu vláčne a občas aj vlažné, ale v kombinácii so shounen, pod ktorým by si mal recipent predstaviť Ao no Exorcist alebo aj "trápnučkých" Digimonov, to už tu začína byť problémové a problematické je to vlastne tiež, keďže ďalšia žánrová charakteristika je "detektívka". Detektívka je predsa podľa niektorých literárnych vedcov subžáner dobrodružného žánru a dobrodružstvo znamená napäte a akciu, ale tieto položky tomuto anime žálostne chýbaly. Zo žánrov, ešte by som sa zamyslela nad tým, že tomu chýbalo označenie "romantika", tá jediná totiž ako tak za niečo stála. Áno, romantika a zo života, to by mohla byť pre tento príbeh správna kombinácia, ale žiaľ nestalo sa. Miesto toho tu máme nemstnoneslaný príbeh. Dalo by sa to odignorovať, keby tých častí bolo menej, ale nebolo, čo bola chyba, viditeľná aj u iných sérií (Lovely Complex, Azumanga Daiou The Animation). Z toho vyplýva, že rýchlosť a rozsah deja je jedna z chýb anime. Ďalšia, súvisiaca stále so žánrami, je skladanie dvoch rozličných typov detektívok. Dať dokopy Sherlocka s Poirotom je fatálna chyba, to sa nedá. Doyle skladal príbehy čisto na dedukcii - trafím sa/netrafím sa, kde to Christie, to je čistá logika - stopy, motívy, argumenty a nádherné vyvrcholenie. Z anime sveta sa ešte pred Hyoukou k Sherlockovi snažil priblížiť seriál s názvom Spiral: Suiri no Kizuna (2002 - 2003), k Chriestie sa približuje legendárny Meitantei Conan (1996 - ∞). Hyouka chcela dať obe dohromady, ale ako sa už vyššie spomenulo, to nie je možné, nehovoriac o tom, že ani tie najjednoduchšie dedukcie som Orekimu neverila. Z toho vyplýva zlá logika deja a neoriginalita príbehu. Ale aby tento komentár nebol len pochmúrny v hodnotení, vyzdvihujem prvý opening a druhý ending. Obzvláš ten ending (Kimi ni Matsuwaru Mystery). Je to za dve hviezdičky, lepšie povedané za 50%.
