The Borrower Arrietty je veľmi pekný film od štúdia Ghibli, ale jeho najväčšia chyba je, že končí tak nejak neukončene. Chceli by ste toho vidieť viac, pretože príbeh má toho ešte veľa čo ponúknuť a tá cca. hodina a pol Vám rozhodne nebude stačiť. Ale pekne po poriadku. Film režírovaný Hiromasov Yonebayashim, takisto prvý film, ktorý som od tohto režiséra videla. Na scenáry sa podielal aj sám veľký Miyazaki spolu s Keikou Niwou, ktorá napr. robila scenár aj pre film Tales from Earthsea alebo From Up On Poppy Hill. Predloha pochádza od anglickej autorky píšucej detské knihy, Mary Norton a jej diela "The Borrowers" (Požičajovci). Originál pozostáva z 5 sérií fantasy románov. Príbeh a dej bol podaný úžasne, ale chýba tomu pokračovanie, ktoré by si tento film zaslúžil. Z témy príbehu bolo dosť citeľné, že sa jedná o západného autora. Ten feeling a spôsob, akým tvoria autori na západe je v istom ohľade odlišný. Tu to bolo cítiť aj napriek tomu, že film bol robený japoncami. Vizuálne to samozrejme pôsobí ako klasická ghibliovka. Nádherné pozadie (začiatok- ten príjazd, sa ponášal na Spirited Away), typický dizajn postáv, aj keď svojim spôsobom výnimočný a skvelá animácia, na ktorú sme pri tomto štúdiu zvyknutí, boli obvyklým plusom, ktoré ma na ghibliovkách tešia. Netradičná téma príbehu predstavená hlavne malým divákom pôsobila mierumilovne a vôbec nie nebezpečne. Dokonca to malo nádych dobrodružstva, z pohľadu malých ľudí. Predposledná vec, ktorú by som nemala zabudnúť je hudba. Špeciálne hlavná skladba k tomuto filmu od Cécile Corbel. Ghibliovky skôr uprednostňujú ťažšie orchestrálky vo svojich OST, tektokrát sa jednalo o odľahčenejššie OST, ktoré tomuto filmu z jeho témou neuveriteľne sadlo. Tak, posledná vec, ktorá ostala sú postavy. Jednalo sa o veľmi úzky kruh aktérov. Hl. postava Arrietty bola neuveriteľne pôvabná a šikovná osôbka, ktorá pôsobila veľmi sympaticky. Shou však bol ľahko naivný a mierne drzý, takže na mňa až taký dojem neurobil. Odceňujem tiež Arriettiných rodičov, ktoré mali dobre vytvorené charaktery. V poslednej rade musím spomenúť aj pani domácu, Haru, ktorá v priebehu deja robila zmätky a jej sedlácka povaha spojená so zvedavosťou skomplikovali malým ľuďom životy. Bez Haru by to však nebolo ono, plus by som vychválila jej úžasné gestá a mimiku (neverbálne prejavy), ktoré z nej spravili o to viac komickejšiu postavu. Celkovo tomuto filmu chýbala jedna dôležitá vec, a to čas na vyrozprávanie celého príbehu. Toho dojmu, že Vás ukrátili o ďalšie dobrodružstvá sa nezbavíte. Práve preto hodnotím 7,5/10, pretože som dostala len polovicu z toho, čo by som chcela dostať.