Do Gurren Lagann som išla s veľkým sebazaprením. Toto anime totiž obsahuje žáner, z ktorého nie som 2x nadšená. Pilotovanie robotov a veci na tento spôsob z duše neznášam, ale počula som toľko pozitívnych ohlasov, že som sa do toho nakoniec pustila. Vzhľadom k tomu, ako ma očarilo Kill la Kill, ktoré som už pred nejakou dobou videla a chcela som vedieť, ako moc sa vizuálne stvárnenie ponáša práve na túto sériu, pustila som sa do Gurren Laganna s pocitom, že keď ma už nezaujme samotná akcia, aspoň si užijem nekonvenčné kresby a animáciu. Z veľkej časti tomu tak aj skutočne bolo. Toto anime určite má vysoké kvality, ale vzhľadom k bojom, ktoré ma vôbec neoslovili a iným veciam, nedostane odo mňa až tak veľké bodové ohodnotenie. Je to kúsok, ktorý stavil na výbušnosť, náhle zvýšenie sily a neustále prekonávanie limitov, ktoré akoby neexistovali. Séria je schválne koncipovaná tak, aby hlavná skupinka postáv bola neustále v činnosti, takže keď padne jeden nepriateľ, nájde sa druhý atď. Na môj vkus dej v tomto ohľade hrotili a celý takmer výhradne pokrývajú bojovým stavom, popri ktorom rozvíjali postranné osobné vzťahy či tie kamarátske, ktoré mali postavám dodávať silu a dôvod, prečo sa nikdy nevzdať a pokračovať v boji. Akčnosť tohto kúsku spôsobila, že toto anime nedostalo nejaký hlbší rozvoj postáv alebo príbehu. Charaktery postáv sa síce vyvíjali, ale vždy tam bol jeden odrazový bod, od ktorého ste vedeli, že tie postavy budú také a také a ako presne sa zachovajú. Dá sa povedať, že sa jednalo o hrdinský a taktiež veľmi epický shounen s veľmi nekonvenčným vizuálom a hlavnou témou príbehu, ale v zásade to bolo robené tým klasickým spôsobom, ktorý je pri shounenoch tak moc rozšírený. Dej série odsýpal rýchlo a svižne, stále naberal na rozmeroch bojov a nezmernej sile, ktorá sa do nich sústreďovala a s tým zároveň prichádzali mocnejší nepriatelia ako kedykoľvek predtým, ktorý ten náhly rozmach zapríčinili. Práve tento postup tvorby deju je až nechutne zaužívaný, pokiaľ do toho zakombinujú pár zaujímavých postáv, ktoré v niečom vynikajú, dostanú tvorcovia bombu, ktorá sa stane úspešnou. Preto tvrdím, že toto anime nie je nijak extra výnimočné a aj keď sa možno za tou zápletkou skrýva zrnko pravdy a civilizácia by sa mala obávať svojho zániku a uvedomovať si silu, ktorou vládne a ktorá ju môže raz zničiť, nepovažujem to za hĺbku, ktorá mi v tejto sérií chýbala. Inak sa jednalo o skutočne plne akčný kúsok s nevyhnutnou dávkou epickosti. A práve kvôli týmto veciam sa niet čo čudovať, že toto anime je tak úspešným. Osobne sa mi viac páčil Kill la Kill, pretože sa mi zdal viac rozmanitejším a do istej epizódy premakanejším, aspoň po myšlienkovej časti príbehu, ale v zásade to až tak obrovský rozdiel nebol. Gurenn Lagann mal zrejme tú smolu, že ma tematicky nedokázal osloviť a z charakterov postáv som ocenila len Kaminu, Youko, Bootu, Lorda Genoma, Virala, Leite a s veľmi malej časti dospelého Simona, čo je na to široké spektrum postáv dosť chabé. Práca režiséra Hiroyukiho Imaishiho sa rozhodne nezaprie a scenár Kazukiho Nakashimu spolu s predlohou, ktorú vytvoril ako pre toto anime, tak pre Kill la Kill, veľmi oceňujem. Animácia od Gainaxu pomerne ušla a až na tých mechov a ich dizajn pozitívne hodnotím aj kresbu, zejména tú postáv. Hudba dodávala tomuto anime viac, ako by sa zdalo a openingy s endingami tiež dosahovali dobrej úrovne. Pre mňa bol Gurren Lagann o niečo slabší ako Kill la Kill, ktorý už bol doladenejším, ale stále im k absolútnej dokonalosti veľa chýba. Aj napriek tomu, že toto anime má mnoho do seba, našlo sa tu pár menovaných bodov, prečo nie som schopná ho doceniť viac. Navyše to pomerne zvláštne zakončenie mojej spokojnosti moc nepridalo.