Yu Yu Hakusho je jedno zo "starších" anime, pre upresnenie, vychádzalo približne v rovkanú dobu ako Dragon Ball Z, len sa nestalo tak známym, aj keď sú si v niektorých aspektoch podobné (shounen, duchovná sila, boj,...). Úprimne, čakala som od YYH niečo viac, všetci to vychvalujú do nebies, ale keď mám pravdu povedať, nejak to na mňa nezapôsobilo. Vďaka tomu, že to nemalo jeden primárny cieľ, od ktorého by sa ďalej odvíjali ostatné akcie som k tomu absolútne neprilipla, bolo to pre mňa niečo cudzie, čo mi nikdy neprirastie k srdcu. Spontánny začiatok bez nejakého poriadku, za ktorým nasledovali udalosti v rýchlom slede mi nič nepovedali. Prvý arc prefrčal rýchlo, pričom sa na dej nabalovali nové a nové veci. Avšak, jeden aspekt ostal pri všetkých arcoch, bol to boj, ktorý je výhradne jedinou vecou, ktorá celú tuto sériu tvorí a stavia práve na tomto prvku. Arci totiž na seba vôbec nenadväzujú a jedná sa o pospájané, takmer nezávislé príbehy, ktoré by do seba vôbec nezapadali, keby na konci každého arcu nepatrným vstupom nevytvorili zámienku pre ďalší arc. V prvom arcu som sa teda postupne zoznámila s postavami a začala pomaly chápať ich charaktery, dej, ako inak, tvorili boje, ktoré, ako som ďalej pochopila, nikdy neskončili. Nechápte ma zle, mám rada bojovky, ale tu to bolo prehnané! keby tomu nedávali takú prioritu, nepchali to všade a neutvorili by na tom celý dej, bolo by to ok. No, druhý arc, pod názvom „Dark Tournament Saga" bol z môjho pohľadu tým najpodarenejším, zápasy sa im vydarili, neboli tak nudné ako v prvom arcu, pretože už účastníci disponovali väčšími schpnosťami a pestrosťou ich útokov a na koniec tohto arcu ste sa mohli tešiť na úžasnú podívanú Yusukeho tímu s tým Togurovým. Pri konci tohto arcu som si len potvrdila, že YYH je sakramentsky pozitívne anime a všetko zlo buď časom zničia, alebo premenia na dobro. Tretí arc bol zo začiatku škaredo nudným, zápasy mali vývoj ako vlečúci sa slimák a aj keď boli značne premyslené, nepáčili sa mi pre svoju neskrotnú spomalenosť. Mimochodom, začiatok arcu vo mne evokoval podobnosť s Bleachom, a to konkrétne arcom s Bountami, len tento v YYH bol na oveľa vyššej úrovni. Postupne sa tento arc začal zlepšovať až vyústil vo veľmi pekné zakončenie. Dokonca by som vychválila aj predposledný zápas, ktorý sa radil do kategórie tých, pri ktorých sa muselo viac premýšľať ako bojovať. Ták a na koniec mi už len ostáva posledný arc o 3 kráľoch zo sveta démonov, ktorý začal sľubne, ale postupom času zdegeneroval na kópiu schémy 2. arcu, len s tým rozdielom, že účastníci, ktorých sme už poznali, mali značný power up a výsledok turnaja bol samozrejme iným, keďže sa tu ukázali aj nové postavy.
PostavyŽiaľbohu, musím povedať, že osobne sa mi žiadna z postáv nestala bližšou, na druhú stranu som žiadnu z postáv ani nenávidela, čo je také neutrálne, ako môj postoj k ich charakterom. S nikým som prehnane nesympatizovala, ale dalo by sa nájsť pár postáv, ktoré by som radila k tým lepším, ako napríklad Toguro, Kuwabara, Genkai a zrejme aj hlavný hrdina Yusuke. Postavy počas zápasov premýšľali, a tak sa aspoň vďaka tomuto aspektu, stali cennými v mojich očiach. Z celkového hľadiska boli postavy tým, čo z tohto diela tvorilo niečo viac, tým pádom ich považujem za jednu z pozitívnych stránok tohto anime.
HudbaK OSTčku nemám zrejme žiadne výhrady, hudba bola na správnom mieste, spolupracovala s dejom. Prekvapivo, jeden opening im zostal na celých 112. epizód, čo bolo nezvyčajné, ale keďže bol chytlavým, nemám prečo namietať. S endingami to bolo horšie. Vystriedalo sa ich niekoľko a z tých niekoľko sa mi pozdávalo iba zopár. Nepáčil sa mi hlavne tretí a ani štvrtým som nebola nejak extra nadšená.
KresbaKresba nebola najhoršia, jednalo sa o pomerne rôznorodú kresbu, keďže postavy neboli kreslené jedným štýlom. Pokiaľ si na nej dali záležať, vyzerala fakt dobre, žiadne detaily nečakajte, odlesk do očí a do vlasov vie dať každý, ale rozhodne sa nejednalo o prekreslenosť, ktorou by toto dielo mohlo oplývať. Napriek tomu, by som pochválila kresbu mladých slečien, ako napríklad Botan, ktorej vyzáž bola mimoriadne podarenou. Animačne sa až o takom zázraku hovoriť nedá. Zo začiatku sa mi zdala dobrou, ale postupne som zmenila názor. Špeciálne v 58. epizóde pri zápase Hiei vs Bui ma to nadšenie prešlo, po tom, čo som uzrela na obrazovke, katastrofa! Prirovnala by som to ku neskoršej "kauze" v súboji Pain vs Naruto (Naruto Shippuden). Našťastie neostali pri tak zmršenej animácií, ale občas sa im ešte podarilo niečo podobné vykúzliť, samozrejme nie v takom obrovskom merítku, jednalo sa len o niekoľko zábleskov počas niektorých bojov, ale úroveň počiatočnej animácie sa nikdy nevrátila. Animácia teda ostala dosť kvalitatívne nestálov. Akčné zábery tomu naďalej dávali život potrebný pre bojový shounen, takže pozerať sa na to dalo.
ShrnutíAj keď som toto dielo, zo začiatku, v tej príbehovej časti dosť zhejtila pre jeho nesúrodosť v arcoch a cieľ, ktorý som hľadala márne. Nebolo to zas až také zlé, len kým sa k niečomu dopracvali začalo vás to medzitým nudiť. Nadmerným tlačením bojov, a to všade, nedali prietor zoznámeniu sa s rôznymi svetmi, takzvanému pozadiu a tým bežnejším veciam "zo života", čo je škoda. Avšak veľkým plusom pre toto anime je fakt, že sa jedná o anime, ktoré bolo a zrejme aj bude vzorom a studnicou inšpirácie pre ďalšie bojové anime a spolu s Dragon Ballom sa radia k nejakým tým priekopníkom modernejšieho vzhľadu shounenov, aký poznáme dnes. Yu Yu Hakusho sa tiež môže popíšiť, rôznorodými súbojmi a vynaliezavými útokmi, ktorých nebolo málo a mali širokú škálu podôb. Navyše, pre mňa bol tým najväčším plus práve humor, ktorý ma nikdy neomrzel a bol presne podľa mojej chuti. Umiestnený v ten správny moment, aby vás prebral z toho nekonečného kolotoču súbojov, ktorých linky príbehov sa začali pri poslednom arcu opakovať, takže som rada, že to skončilo, aj keď neurčito. Z tvorby Yoshihira Togashiho mi tak toto dielo sadlo oveľa menej ako jeho Hunter x Hunter, ktorý doslova zbožňujem.